17. novembra sme si pripomenuli Deň boja za slobodu a demokraciu. Udalosti 17. novembra 1989 odštartovali mnohé zmeny v našej spoločnosti, ktoré mali priaznivý dosah aj na sektor elektronických komunikácií. Demokracia nám priniesla aj slobodu výberu z ponúk viacerých telekomunikačných operátorov, ktorí poskytujú prístup k internetu, televízne a hlasové služby. Aj preto si tieto udalosti pripomína Telekomunikačná únia Slovenskej republiky.
Do roku 1989 súkromné podnikanie u nás nebolo možné. Občania nemali možnosť výberu a telekomunikačné služby poskytoval len štátom vlastnený operátor. Neexistujúca súťaž viedla k ťažko dostupným, nekvalitným a drahým službám. Režim zároveň považoval komunikácie za bezpečnostné riziko, čo sa prejavovalo kontrolou a obmedzovaním prístupu k technológiám.
Na zriadenie pevných telefónnych liniek sa bežne čakalo roky, v odľahlejších oblastiach aj viac ako desaťročie. Medzinárodné hovory boli monitorované, pošta podliehala prehliadkam, používanie vysielačiek bolo regulované a pre verejnosť zakázané. Súčasťou informačnej izolácie bolo aj to, že vysielať na našom území mohla iba štátna televízia a rozhlas. Štát prevádzkoval rušičky, ktoré blokovali príjem rozhlasového a televízneho vysielania zo západných demokratických krajín.
K technickému oddeľovaniu prispievalo aj to, že krajiny východného bloku používali odlišné frekvenčné pásma a technické normy pre rozhlasové a televízne vysielanie. V praxi to znamenalo, že bežné prijímače nedokázali naladiť západné vysielanie, prípadne síce fungoval obraz, ale chýbal zvuk.
Udalosti 17. novembra 1989 odštartovali zmeny v celej spoločnosti, teda aj v sektore elektronických komunikácií. Štátny monopol na telekomunikácie skončil, rušičky západného vysielania boli vypnuté, začali sa udeľovať povolenia na súkromné rozhlasové a televízne vysielanie. Po roku 1989 začal aj postupný prechod vysielania na západné normy, čo si vyžadovalo úpravy alebo výmenu prijímačov aj vysielačov.
Nebyť týchto zmien u nás aj v krajinách bývalého východného bloku, telekomunikačné služby by s veľkou pravdepodobnosťou aj naďalej poskytoval len štátom vlastnený operátor bez tlaku na inovácie. Chýbajúca súťaž by brzdila rozvoj nových technológií a spomaľovala rozširovanie internetového pripojenia. Na Slovensku by bolo podstatne viac miest bez internetového pripojenia alebo len s pomalým pripojením. V mnohých lokalitách by pevné a mobilné služby vznikali neskôr alebo by zostali obmedzené, podobne ako v iných nedemokratických režimoch. Obmedzeniam by sa nevyhol ani internetový obsah, ktorý by podliehal cenzúre. Len vďaka zmene režimu mohli na trh vstúpiť súkromní podnikatelia – lokálni a regionálni operátori – a priniesť obyvateľom dostupné internetové pripojenie a ďalšie služby.
Podobná situácia by bola aj v prípade mobilných služieb. Nemohli by sme si vyberať z ponuky viacerých operátorov a na zriadenie mobilnej služby by sme čakali roky. Možnosti roamingu v zahraničí by boli obmedzené, pretože do západnej časti Európy a iných demokratických štátov by aj naďalej väčšina z nás nemohla voľne cestovať.
Pred rokom 1989 sme o káblovej televízii či satelitnom príjme len snívali. Dva štátne televízne programy boli šírené len terestriálne z televíznych vysielačov. Kto býval v prihraničnej oblasti, mohol cezhranične prijímať aj televízne programy susedného spriateleného štátu, ktoré nezablokovali rušičky. Aj prostredníctvom káblovej alebo satelitnej televízie by sme pravdepodobne mohli sledovať len niektoré vybrané zahraničné stanice prevažne zo spriatelených krajín.
Udalosti 17. novembra nám priniesli slobodu, možnosť výberu, zrušenie cenzúry a prostredie, v ktorom súťaž a konkurencia prinášajú lepšie služby. Telekomunikačná únia Slovenskej republiky pripomína, že tieto výhody nie sú samozrejmosťou a závisí od nás všetkých, či si ich dokážeme udržať aj do budúcnosti.
Diskuze: 
Diskuze k článku
Přidejte komentář